Chak segond konte
Aprann RCR avèk Formation RCR et Secourisme Québec: yon chwa ki sove lavi!
Reyalite a frapan: anviwon uit arè kadyak sou dis rive andeyò lopital (AHA, s.d.). Evènman dezolan sa yo pa chwazi kote yo rive epi yo ka pase nan kay yon moun oswa nan yon plas piblik. Nan moman sa yo, aksyon rapid yon premye entèvenan vital. Plis mannèv Reyanimasyon Kadyo-Respiratwa (RCR) yo kòmanse rapidman, plis chans viktim nan pou siviv ogmante. Sepandan, sa ki menm pi alarman se ke, nan ka arè kadyak ki rive andeyò lopital, RCR fèt pa yon premye entèvenan nan sèlman anviwon 40 % ka yo (AHA, s.d.). Malerezman, gran majorite moun pa entèveni pandan ijans kadyak akòz mank kapasite, laperèz pou yo pa fè bon mouvman yo oswa pou yo sibi konsekans legal si yo blese viktim nan pa aksidan. Sa vle di twò souvan, segond presye pase san okenn entèvansyon vital.
Anbref, nan tèks sa a, n ap eksplike a kisa RCR sèvi egzakteman epi ki enpak li genyen sou siviv yon viktim. Finalman, n ap prezante kèk rezon poukisa ou ta dwe aprann RCR epi fè renouvèlman ou regilyèman.
RCR reprezante yon zak enpòtan ki ka fè diferans ant lavi ak lanmò. Sa enplike konpresyon manyèl mis kè a pou retabli sikilasyon san an lakay yon moun ki viktim yon arè kadyak. Sa pèmèt san an sikile vè ògàn vital yo, tankou kè a, sèvo a ak poumon yo, epi konsa, kenbe moun lan vivan jiskaske sekou medikal yo rive. Natirèlman, premye etap la toujou rete kontakte sèvis ijans yo (9-1-1) pi vit posib.
Selon yon etid American Heart Association (AHA), RCR ki fèt imedyatman pa yon temwen ka double, menm triple chans siviv viktim nan (AHA, 2005). Gen konfyans nan tèt ou ki nesesè pou entèveni san ezitasyon devan yon viktim nan arè kadyak ka fè diferans ant lavi ak lanmò. Aprann RCR epi mete konesans ou ajou regilyèman pèmèt ou gen kapasite pou idantifye ki kalite sitiyasyon ijans, konnen kisa pou w fè epi aji san ezitasyon. Yon lòt fason pou di sa, anpil lavi ta ka sove si plis moun te fòme nan RCR.
Anplis de sa, selon yon etid ki te pibliye nan New England Journal of Medicine, kalite lavi viktim ki te siviv yon arè kadyak amelyore konsiderableman lè premye entèvenan yo te administre RCR anvan sekou yo rive. 30 jou apre ensidan an, anviwon 81% sivivan yo te kenbe yon bon fonksyon serebral (Hasselqvist-Ax & ekip, 2015). Nan lòt mo, lè y ap retabli sikilasyon san an, sekouris la diminye risk ki gen pou gen lezyon selilè grav, sa ki souliye enpòtans esansyèl RCR la.
Aprann RCR pa sèlman yon konpetans itil pou ede lòt moun an ka ijans, li se tou yon atou presye pou tèt ou ak fanmi ou. Ou ta ka moun ki fè diferans nan yon moman kriz, sove lavi yon moun ou renmen oswa menm pa w. Antanke premye entèvenan posib, sansibilizasyon w sou RCR ka vrèman sove lavi epi amelyore kalite lavi moun ki bezwen sa dezespereman.
Byenke li pa nesesè pou w fòme pou itilize yon Defibrilatè Ekstèn Otomatik (DEA), fòmasyon an pèmèt akeri konesans ki nesesè pou itilize l rapidman epi efikasman. Se yon konesans esansyèl, paske selon yon etid ki te pibliye nan revi Circulation, chans siviv apre yon arè kadyak se 2 fwa pi wo lè yon temwen entèveni avèk yon DEA anvan sèvis medikal ijans yo rive (J. S. Bækgaard & ekip 2017).
Plizyè obstak ka fè yon moun ki temwen yon arè kadyak ezite: dezoryantasyon devan sitiyasyon an, laperèz pou fè yon erè, laperèz pou blese viktim nan plis, eltr. Fòmasyon an pèmèt akeri kapasite ki nesesè yo pou idantifye eta viktim nan, pou konnen pwosedi pou swiv epi mete l an pratik san ezitasyon. Li bon pou note ke selon Lwa Bon Samariten an, si moun ki entèveni a aji nan sèl bi pou pote sekou, yo pa ka kenbe l responsab pou domaj entèvansyon l ka pwovoke (Éducaloi. s.d.). Anplis, sèten blesi, tankou kase oswa frakte kòt yo lè konpresyon nan pwatrin yo ase fon, trè souvan. Natirèlman, lè w fòme, sa ogmante konsiderableman chans siksè entèvansyon an.
Yon sitiyasyon ijans ka kaotik ak panik, espesyalman si gen lavi an je. Li ka difisil pou detèmine kisa pou w fè epi pa kibò pou kòmanse pandan w pa lage tèt ou nan panik. Byenke estrès sa a nòmal, lè w fòme nan RCR epi mete konesans ou ajou regilyèman ka ede anpil pou kenbe san fwad ou. Lè w gen konesans ki nesesè pou entèveni an ka kriz, entèvenan ki fòme a ap pi an mezi pou jere sitiyasyon an avèk san frèt pou bay viktim nan èd ki nesesè a. Anplis, sa ede tou pou enfòme dispatè ijans la sou eta viktim nan yon fason koyeran epi efikas.
Anbref, lè w dedye kèk èdtan nan tan ou pou aprann RCR, ou ofri yon pi bon chans siviv ak anpil viktim. Pa tann, aprann nan ritm pa w jodi a gras a fòmasyon nou yo ki 100% an liy epi otonòm!
American Heart Association. S.d. «CPR Facts & Stats». URL: https://cpr.heart.org/en/resources/cpr-facts-and-stats
American Heart Association. 2005. «Part 4: Adult Basic Life Support». Circulation. Vol. 112, no. 24, suppl., IV-19 a IV-34. https://doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.105.166553
Éducaloi. s.d. «La responsabilité de la personne qui porte secours à quelqu’un». URL: https://educaloi.qc.ca/capsules/la-responsabilite-de-la-personne-qui-porte-secours-a-quelquun/
Hasselqvist-Ax, I. & ekip. 2015. «Early Cardiopulmonary Resuscitation in Out-of-Hospital Cardiac Arrest». New England Journal of Medicine. Vol. 372, no. 24, 2307 a 2315. https://doi.org/10.1056/NEJMoa1405796
Josefine S. Bækgaard & al. 2017. «The Effects of Public Access Defibrillation on Survival After Out-of-Hospital Cardiac Arrest». Circulation. Vol. 136, no. 10, 954-965. https://doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.117.029067