Yon kriz ki ka dire lontan
Fòmasyon ou ap konsidere swiv oswa ou deja swiv yo prepare ou pou entèvni an sekirite sou viktim arestasyon kadyak gras a teknik RKP yo. Men kisa k ap pase apre kriz la? Kisa k ap pase pou sante mantal yo? Kisa pou w fè si viktim nan se yon moun ki pwòch ou?
Gen anpil chans pou viktim yon arestasyon kadyak oblije chanje kèk nan abitid lavi li. An efè, arestasyon kadyovaskilè souvan lye ak anpil kòz ki sòti nan move abitid: tabak, konsomasyon alkòl, twòp pwa, move nitrisyon, mank aktivite fizik, eks.
Arestasyon kadyak la, ansanm ak tout chanjman viktim yo dwe pote nan abitid yo, ki evidamman enpòtan epi nesesè si yon pwofesyonèl lasante rekòmande yo, souvan gen yon enpak sou sante mantal. Apre aksidan yo, yo souvan soufri estrès, anksyete oswa depresyon, e kondisyon sa yo malerezman rete twò souvan san trètman.
An efè, dapre yon etid revi Francophonies d’Amérique, majorite patisipan nan reyabilitasyon kadyak yo te soufri yon twoub limè oswa twoub anksye, pandan ke lòt yo te prezante senptòm depresyon ak anksyete. Nan menm tan an, etid la souliyen ke entegrasyon yon trètman sikolojik pandan reyabilitasyon an sanble amelyore rekiperasyon yo ak eta mantal yo an jeneral. Menm jan an, yon etid Inivèsite Hambourg, ki montre chif ki gen menm nivo enkyetid yo, presize tou ke premye ane apre ensidan an sanble gen plis enpak sou kalite lavi viktim nan.
Anplis èd pwofesyonèl, ti zak chak jou tankou yoga, meditasyon, plenn konsyans, lekti ak kominikasyon an pèsòn oswa pa telefòn ka anpil ede pwosesis rekiperasyon an ak byennèt mantal la.
Pou travèse peryòd difisil yo, tankou rekiperasyon apre yon arestasyon kadyak, divès òganis ofri yon sant koute gratis, anonim epi konfidansyèl. Resous sa yo pèmèt moun ki nan sitiyasyon detrès sikolojik konfye yo, resevwa sipò ak konsèy, epi jwenn èd pou jwenn èd pwofesyonèl ki apwopriye. Men kèk:
Sijè sante mantal la sèlman ap kòmanse pran plas ki revini li nan deba piblik la. Konsa, anpil prejije pèsiste akoz mekonesans reyalite moun ki gen twoub sikolojik yo. Pou egzanp, anpil moun toujou panse difikilte ki lye ak sante mantal se siy feblès.
Konsiderasyon ke omwen 1 sou 5 moun pral soufri twoub sante mantal nan kou lavi yo, li enpòtan anpil pou nou rekonèt enpòtans li ak enpak li sou lavi nou chak jou.
Pou plis enfòmasyon sou sijè sante mantal la, nou envite ou konsilte otorite konpetan yo ak sit frsqc.com sa a: https://www.quebec.ca/sante/conseils-et-prevention/sante-mentale/.
- Tel Aide
- Phobies Zéro (pwopoze tou patisipe nan gwoup antrèd vityèl ak fizik
- Pairs aidants j’écoute
- Relief
- sante mantal arestasyon kadyak
- Tabou sante mantal la
- Formation RCR et Secourisme Québec. Mas 2019. “ Facteurs de risques cardio-vasculaires ”. Lexique. https://frsqc.com/fr/lexique/facteurs-de-risques-cardio-vasculaires/ .
- Berghmans, C., Tarquinio, C. et Strub, L. 2010. “ Méditation de pleine conscience et psychothérapie dans la prise en charge de la santé et de la maladie ”. https://www.erudit.org/fr/revues/smq/2010-v35-n1-smq3941/044798ar.pdf
- Greenman, P. S., Morin-Turmel, A. & Grenier, J. (2009). L’intégration d’un traitement psychologique en réadaptation cardiaque à l’Hôpital Montfort : une diminution des risques associés aux maladies cardiaques. Francophonies d’Amérique (28), 91–113. https://doi.org/10.7202/044984ar
- Institut de Cardiologie de l’Université d’Ottawa. “ Les facteurs de risque : Ce que vous devriez savoir ” https://pwc.ottawaheart.ca/fr/educatives/education-en-sante-cardiaque/les-facteurs-de-risque
- Naber, D. et Bullinger, M. Mas 2018. “ Psychiatric sequelae of cardia arres t”. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6016050/
- Réseau Avant de craquer. “ La maladie mentale, sans tabou! ”. https://www.aidersansfiltre.com/la-maladie-mentale-sans-tabou/